Váš nákupný košík je prázdny!
Rozmer: 67,7x54,5 cm /77,5x64,8 cm s rámom Rok: okolo 1930 Značenie: vľavo dole
K obrazu je zhotovený znalecký posudok.
Oszkár Nagy sa narodil v Magyarpécske v roku 1893 a zomrel v Nagy Bányi (Baia Mare, Rumunsko) v roku 1965. Umeleckú kolóniu v Nagy Bányi navštívil prvýkrát v roku 1912 a už vtedy jeho talent upútal pozornosť Istvána Rétiho. V rokoch 1913 – 1915 navštevoval akadémiu v Budapešti, kde ho ako mimoriadne nadaného prijal do svojho ateliéru Károly Ferenczy. Ešte počas štúdií, ktoré pre vojnové udalosti nemohol ukončiť, získal prestížne štipendium Spolku priateľov umenia. Po skončení Prvej svetovej vojny krátky čas pôsobil v szolnockej umeleckej kolónii pod vedením Adolfa Fényesa a v roku 1920 strávil niekoľko mesiacov v Kecskeméte v spoločnosti Bélu Iványi-Grünwalda. Potom sa vrátil do Nagy Bánye, ktorá zohrala dôležitú úlohu v jeho osobnom, no predovšetkým umeleckom živote. Od roku 1924 dva roky pobudol v Ríme, čo však nemalo na jeho tvorbu väčší vplyv a po návrate z Talianska pracoval vo Felsőbányi, kde sa zoznámil s Aurélom Pappom, Vilmosom Aba-Novákom i Patkó Károlyom. Jeho maliarsky štýl vo veľkej miere ovplyvnili pobyty v Nagybányi. Využíva veľké farebné škvrny, ktoré sa oslobodzujú od formy, čim sa Nagy dostal až na hranicu nefiguratívneho prejavu, túto hranicu však nikdy neprekročil. Po druhej svetovej vojne sa z jeho tvorby vytrácajú výrazné kontrasty a zosvetľuje sa aj jeho paleta.
