Váš nákupný košík je prázdny!
Dátum narodenia: 23.5.1911 Miesto narodenia: Užhorod (Ukrajina)
Andrej Andrejevič Kocka sa narodil 23. mája 1911 v Užhorode, v Zakarpatskej oblasti. Výtvarné vzdelanie získal na Užhorodskej škole maľovania u J. Bokšaya a V. Erdélyiho, u ktorých študoval v rokoch 1927 - 1931. V roku 1942 absolvoval akadémiu výtvarného umenia v Ríme (prof. Ferracia). Pre jeho tvorbu je príznačný farebný kolorit užhorodskej školy. Bol členom štátneho spolku maliarov Ukrajiny od roku 1946. Zaslúžilý umelec Ukrajiny od roku 1971 a Ľudový maliar Ukrajiny od roku 1982. Zomrel v roku 1987 v Užhorode. Literatúra: Мистецтво Закарпаття. Kniha I. Užhorod : Zakarpatské oblastné umelecké múzeum Jozefa Bokšaya, 2005, s. 124.
Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne. Patrí k najvýraznejším predstaviteľom moderného maliarstva. Aj preto jeho diela patria na slovenských aukciach medzi najvýznamnejšie a najžiadanejšie. Inšpiroval sa predovšetkým dedinskými motívmi v jednoduchej kompozícii s jasnými svietivými farbami. Najobľúbenejšie boli červená a zelená, neskôr hnedočervená a žltozelená. Od roku 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), 1919-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. V roku 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930-31 v Martine, 1957-62 v Čemiciach, 1962-68 v Trenčíne. Roku 1929 spolu s Palugyayom absolvoval študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. V rokoch 1930-33 spolupracoval s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). Roku 1932 spolu s Alexym cestoval do Poľska. Potulky po Liptove a Orave s priateľmi Martinom Benkom, Jankom Alexym a Zolom Palugyayom prinášajú Bazovskému nové nazeranie na tematiku ľudového žánru. Všetci traja umelci spolu vytvorili významnú kroniku slovenskej krajiny. Najproduktívnejšie obdobie (1931-1957) prežil Bazovský v Martine. Pod vplyvom Martina Benku a Janka Alexyho sa umelecky vyhraňoval k novej interpretácii rázovitej slovenskej prírody a života vidieckych ľudí. V neskoršom štýle vyzdvihuje subjektívnosť, zjednodušuje tvar, hlavným výrazovým prostriedkom je farba. Využíva doplnkové farby. Plochu člení robustnými kubizujúcimi tvarmi s prísnou konštrukciou kompozície. Bazovský rozvíja tento typ aj v 50.-tych rokoch, nepodlieha nátlaku oficiálnej doktríny socialistického realizmu, tvorí sám a v ústraní. V Trenčíne, kde Bazovský prežil posledné roky svojho života (1962-1968), sídli galéria nesúca jeho meno - Galéria Miloša Alexandra Bazovského.
Diela:
ŽIVOTOPISNÉ ÚDAJE
Narodil sa 25. 4. 1882 v Košiciach, zomrel 3. 7. 1965 v Košiciach. V rokoch 1904 – 1906 študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, v roku 1906 na Výtvarnej akadémii v Mníchove, neskôr na Akademie Julian v Paríži. V roku 1908 sa vrátil do Košíc a v roku 1912 tam mal prvú výstavu. V roku 1914 narukoval, zo zajatia (cez Ďaleký východ) sa do Košíc vrátil až v auguste 1920. Prežité vojnové útrapy na ňom zanechali ľudské i umelecké stopy. Roky 1921 – 1924 boli pre Jasuscha najvýznamnejším celoživotným tvorivým obdobím. Počas tohto obdobia vytvoril cca 500 obrazov vrátane veľkorozmerných plátien (3 x 3 metre). Toto tvorivé obdobie vyvrcholilo samostatnou výstavou v Bratislave, ktorá vyvolala azda najvýznamnejšiu, prevažne obdivnú, polemiku v slovenskom výtvarnom umení. Skončila sa však komerčným neúspechom, a to Jasuscha poznačilo. Na prelome 20-tych a 30-tych rokov zasa umelecky a ľudsky pookrial, predzvesť II. svetovej vojny však v ňom vyvolala depresívne stavy, spôsobené spomienkami na prežité roky počas I. svetovej vojny. V roku 1958 mu bola zorganizovaná súborná výstava v Košiciach, na ktorej – po veľmi dlhom čase – videl svoje diela z prvej polovice 20-tych rokov. V poslednom rozmachu tvorby (1958 – 1962) sa vrátil k týmto existenčným témam. Opäť začal tvoriť aj technikou pastelu a dosiahol v nich vysokú umeleckú hodnotu.
ZHODNOTENIE TVORBY
Jasuschova polstoročná maliarska tvorba je hodnotená ako významná súčasť slovenského výtvarného umenia, s vrcholnou kvalitou v medzivojnovom období, ktorá Jasuscha, maliara – vizionára, zaraďuje medzi najvýznamnejších predstaviteľov kunsthistoricky čoraz viac oceňovanej „košickej moderny“ či „východoslovenskej avantgardy“. Hodnotenie tvorby Jasuscha je rozčlenené na niekoľko období, ktoré sa od seba zreteľne odlišujú. Obdobie do roku 1914 bolo charakterizované Jasuschovým príklonom k postimpresionizmu (farebné plôšky maľby) so stopami secesného výtvarného prístupu v technike olejomaľby i pastelu, ale aj pomerne realistickými obrazmi prírody. Vytvorené diela mali rôznu kvalitatívnu úroveň. Najvýznamnejším tvorivým obdobím Jasuscha bolo obdobie rokov 1921 – 1924, keď vytvoril diela, ktoré sú kunsthistoricky vysoko hodnotené. Jasusch sa predstavoval ako maliar-vizionár. Esteticky sa vyjadroval v dynamickej expresívnej rovine, eticky zasa k základným existenčným otázkam bytia človeka v prírode (prírodné katastrofy) a v spoločnosti (vojny, utrpenie). Svojimi dielami Jasusch reprezentoval umeleckú i ľudskú revoltu. Jasuschova tvorba v tomto období je všeobecne považovaná za avantgardnú z pohľadu zvoleného motívu i maliarskeho spracovania. Výstava v Bratislave, na ktorej boli vystavené najvýznamnejšie Jasuschove diela, znamenala kultúrny prielom v slovenskom výtvarnom umení – bol to prejav novej maliarskej estetiky. Secesia, symbolizmus, futurizmus, expresionizmus prestali byť len teoretickými pojmami, ale stali sa v Jasuschovych dielach skutočnosťou.Od polovice 20-tych rokov Jasusch na akúkoľvek maliarsko-osobnostnú kontinuitu, menil sa jeho maliarsky štýl na nesúrodý, motívy boli väčšinou poplatné požiadavkám zberateľov. V ateliéri si však maľoval aj „pre seba“. Neskôr sa ukázalo, ži ide o najkvalitnejšie diela z tohto obdobia. Predvojnové roky a obdobie II. svetovej vojny otriasali Jasuschovým vnútorným svetom a do jeho maľby sa vracali staré témy – katastrofické zážitky, pocity existenčnej neistoty a nedôstojnosti. Kvalitatívne však Jasuschovo dielo bolo v tomto období už nesúrodé a kvalitatívne regresné. Ani koniec vojny a nasledujúce obdobie neznamenali v tejto tendencii zásadný zvrat. Posledný rozmach tvorivého obdobia zažíval Jasusch až v období rokov 1958 – 1962, po súbornej výstave v Košiciach v roku 1958. Vrátil sa k svojim starým témam (1958 – 1960) a v neskoršom období uprednostňoval športové a pracovné výjavy a symbolické motívy. Za zásadný možno považovať aj návrat k pastelovej technike (1960 – 1964), v ktorej vždy vynikal a do ktorej vložil pre neho nezvyčajný lyrický prístup.
Martin Benka sa narodil 21. septembra 1888 v Kostolišti, zomrel 28. júna 1971 v Malackách. V rokoch 1903-1906 bol ako učeň maliarstva a natieračstva v Hodoníne, 1906-1909 maliarsky tovariš vo Viedni, kde v rokoch 1908-1909 navštevoval súkromnú maliarsku školu E. Neumanna. V rokoch 1909-1913 študoval na súkromnej krajinárskej škole A. Kalvodu v Prahe. V roku 1910 prvýkrát vystavoval spolu s Kalvodom a spolužiakom J. Štemberom v Novej Kdyni. V roku 1913 bol účastný na výstave v pražskom Rudolfíne a na jubilejnej výstave Združenia výtvarných umelcov moravských. V roku 1913 absolvoval cestu do Veličnej na Orave. Medyi rokmi 1910-1914 absolvoval s Kalvodovou školou viacero maliarskych ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. V roku 1914 získava v Prahe svoj prvý ateliér - žije a pracuje tu až do roku 1939. V 1915 prvá samostatná výstava v Rohatci. V rokoch 1915-1918 žil a pracoval v Miloňoviciach na Šumave. V roku 1920 cesta na Oravu, Spiš a Liptov, prvýkrát vystavuje na Slovensku so Spolkom slovenských umelcov v Martine a Bratislave. Roku 1922 študijná cesta do Talianska a Juhoslávie a v 1923 opäť cesta do Talianska. V roku 1926, ako prvý Slovák, sa zúčastňuje Bienále v Benátkach. Roku 1927 cesta do Paríža, v 1930 do Nemecka, Holandska, Belgicka, Francúzska a Maroka. V 1934 účasť na Bienále v Benátkach. V roku 1936 cesta do Leningradu a Moskvy. Vystavuje na Svetovej výstave v Paríži, bol vyznamenaný striebornou medailou za obraz Krajina z Terchovej. V 1939 odchádza z Prahy a usadzuje sa v Martine. V rokoch 1940-1941, ako mimoriadny profesor, zorganizoval a viedol Oddelenie kreslenia a maľovania bratislavskej SVŠT, stal sa predsedom Spolku slovenských výtvarných umelcov. V 1958 sa presťahoval do štátom vybudovaného ateliéru s obrazárňou v Martine. Ako protihodnotu daroval štátu 5.000 vlastných diel (1964), ktoré sa stali základom zbierkových fondov Múzea Martina Benku (1973). Venoval sa aj tvorbe pre architektúru a verejný priestor, grafike, ilustrácii, užitej grafike, hudobnej kompozícii a husliarstvu. V roku 1958 mu vyšla knižná autobiografia "Za umením". Literatúra: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.:Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. -Zaťková, Ľ.: Martin Benka - sprevodca po živote a diele. Martin, 1988.
Beneš Vincenc V.Lišice, +1979 Praha. Umprum a akademia Praha, Paríž, Drážďany, Berlín.
Spoluzakladateľ svetoznámej skupiny "Osma". Patril k radikálnej českej avantgarde.
Jeho tvorba krajín, figúr a zátiší se ustálila v tridsiatych rokoch. Zúčastnil sa na množstve výstav po celom svete.
Jan Bauch sa narodil sa 16. novembra 1898 v Prahe, zomrel 9. januára 1995 tamže. V rokoch 1914-16, 1919-21 študoval na Umelecko-priemyslovej škole (prof. Dítě, Brunner) a 1921-24 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Švabinský). Člen spolku Mánes, kam prešiel roku 1926 z Umeleckej besedy. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole Umelecko-priemyslovej v Prahe (1946-1958). V 20.-tych rokoch inklinoval ku kubizmu, ale s výrazným koloristickým cítením, v nasledujúcom desaťročí sa inšpiroval surrealizmom a neoklasicizmom. Poetitzácia motívu sa odvtedy stala určujúcou hodnotou jeho tvorby. Jeho maliarska tvorba revokovala odkaz českého baroka - jeho mystiku i expresívnu výrazovosť. Často maľoval biblické, antické motívy, ale i tradičné zátišia, akty, architektúru starej Prahy a pod. Jeho dielo je reprezentatívne zastúpené v Národnej galérii v Prahe a v ďalších českých štátnych zbierkach. Literatúra: Spurný, J.: Jan Bauch. Praha 1948; Kotalík, J.: Obrazy a sochy J. Baucha. Kulturní tvorba I. 1963; Bauch, J.: Barvy století. Praha 1963; Spurný, J.: Jan Bauch. Praha 1978.
