Váš nákupný košík je prázdny!
Rektor Josef (1897-1953) -Zátoka pod bralom Technika: olej na preglejke Rozmer:16,5x24 cm/31x37 cm s rámom Značenie: nie
Josef Rektor sa narodil 11. októbra 1877 vo Velis u Jičína. Najprv študoval rezbárstvo na Štátnej odbornej škole v Chrudimi, potom sochárstvo na pražskej Akadémii u prof. Myslbeka. Akadémii však dokončil vo figurálnym ateliéri profesorov Hynaisa a Schweiger roku 1904. Leta 1914 - 1918 prežil na srbskom fronte. Po vojne často zdržiaval v Nemecku, neskôr si zariadil sochársky, maliarsky a dekoratérske ateliér v Prahe vo Väzenskej ulicou (spolu s kolegom sochárom a maliarom Josefom víchor). Často sa na svojich krajinárskych výpravách vracal do rodných východných Čiech; maľoval hlavne v Krkonošiach a Podkrkonoší, v Orlických horách, ale aj v okolí Pardubíc a Hradca Králové. Jadro jeho tvorby vzniklo medzi rokmi 1910 - 1929. Zomrel 5. 10. 1953 v Prahe.
Patrí do kategórie tvorcov, ktorí sa vymykali svojej generácii najmä sklonom k neustálemu experimentovanie. Na Akadémii začínal ako sochár u Myslbeka, potom prebehol k Brozika a Schweiger (absolvoval tú roku 1904), čo by ho predurčovalo k figuralismu. Figuralista sa však nestal. Tiahlo ho to ku krajinomaľbe. Mařákova špeciálka však roku 1900 zanikla, k mařákovcům ho ale tak ako tak radiť nedá. Ako sochár mal úplne mimoriadny zmysel pre trojrozmerný priestor, čo na jeho kresbách a plátnach vytvára pozoruhodný iluzivní panoramatický efekt. Vzhľadom k tomu, že aj postavy, ak sa objavia na jeho kresbách a olejoch, sú v pohybe, stávame sa na Rektorových dieloch svedkami okamžitého dianie v kulisách krajiny, ako na divadle. Najmä táto tendencia k nervozite času a miesta ho vzďaľuje od idylickej mařákovské tradície českej krajinomaľby a približuje ho k expresionistickými výbojom, ktoré vidíme v krajinárskej diele solitérov, ako bol napr. Josef Váchal. Rektorov vývoj však zostal viac-menej ušetrený modernistických tendencií, ktoré ovládli českú výtvarnú scénu po prvej svetovej vojne. Na jeho prácach sme svedkami ojedinele konzistentné snahy o nachádzanie princípe maliarstvo nie vo forme, ako to robili skoro celé storočie modernisti, ale v obsahu maľovanie, ktorému sa forma úplne podriaďuje. To Rektora radí nielen k nedoceneným experimentátorom svojej doby, ale aj k priekopníkom netendenční maľby, naprieč štýlmi a školami. Posledný umelcovho výstava sa konala v Prahe roku 1944. Bola to súčasne jeho prvá súborná výstava, na ktoré po prvýkrát predstavil aj svoje krajinárske dielo, doposiaľ ukryté zrakom verejnosti. Bola vojna, predalo sa málo ... Maliar všetko uložil do jednej veľkej miestnosti ... Bol chorý, nijako zvlášť cenený, trpel depresiami; niekoľko rokov po skončení vojny zomrel ..
